V rozhovore s Petrom Spilým, členom manažmentu PPA Energo, sa dočítate:

  • či sa v Európe začali preteky o to, ktorá krajina postaví skôr jadrovú elektráreň,
  • prečo nový blok v Jaslovských Bohuniciach bude postavený neskôr ako atómka v Česku či Poľsku,
  • prečo si myslí, že Mochovce 3 boli dostavané v rekordnom čase,
  • ako sa firma dostala k tendru na britskú atómku Hinkley Point C.

V strednej Európe sa rozbehli takzvané jadrové preteky. Zámery na nové bloky majú v Česku, Poľsku, Maďarsku a my máme taktiež plány na jadrový blok. Dá sa povedať, že po tom, čo Nemecko vlani odstúpilo od jadra, nastáva jeho renesancia?

Vnímame, že renesancia jadra sa začala už v novembri 2023 hlasovaním Európskeho parlamentu o zaradení jadrovej energie medzi zelené technológie. Keď sa pozrieme do jednotlivých krajín, Poľsko už podpísalo kontrakt na nové bloky so spoločnosťou Westinghouse. V Českej republike vyhodnocujú tender na piaty blok v Dukovanoch, v krátkom čase by sme mali poznať výsledok, či to bude úspešná francúzska firma EDF alebo juhokórejská KHNP. V Maďarsku je situácia komplikovanejšia pre vojnu na Ukrajine, tam sa vývoj len ťažko predikuje. Čo sa týka Slovenska, ambície na novú výstavbu tu sú. Tieto ambície podporilo aj spustenie tretieho bloku v Mochovciach a štvrtý blok nás čaká zhruba do dvoch rokov.

Jadro teda bolo zaradené medzi zelené technológie, zároveň však vidíme nárast množstva veterných a solárnych elektrární. Je toto najväčšia zmena v energetike?

Veľkú váhu na investíciách má dekarbonizácia. Všetky projekty sú smerované k tomu, aby boli environmentálne čistejšie. Aj solárna a veterná energia však majú svoje úskalia. Napríklad Nemci majú obrovské veterné zdroje na severe, ale veľkým problémom je distribúcia energie. Musia preto teraz vynakladať množstvo peňazí na modernizáciu infraštruktúry, aby mohli energiu dostať na juh. Myslíme si, že Rakúsko by bez energie z jadrových zdrojov, zasielaných napríklad z Českej republiky, nevedelo pokryť svoje energetické potreby. Každá krajina by mala mať rozumný energetický mix. Nedá sa úplne vylúčiť jadro a nedá sa mať len obnoviteľné zdroje.

Ako prebiehajú tendre na jadrové zdroje? Musíte čakať, kým sa neoznámi víťaz, a až potom rokujete s výhercom?

PPA Energo väčšinou funguje ako subdodávateľ veľkých technologických dodávateľov. Naším hlavným biznisom sú elektrosystémy, automatizácia, meranie a regulácia a výroba nízkonapäťových rozvádzačov. Ale napríklad so Slovenskými elektrárňami máme v prípade Mochoviec priame kontrakty s investorom. Čo sa týka tendra na Dukovany 5, tak nečakáme až na výsledok, ale aktívne robíme obchodnú činnosť. Česko je totiž pre oboch uchádzačov v súťaži, EDF a KHNP, pomerne novým regiónom, preto sa tu už dlhšie snažia vybudovať vlastný dodávateľský reťazec.

Povedali ste, že pripravovaných jadrových projektov v tejto časti Európy je pomerne veľa. Budú dodávatelia schopní to zvládnuť?

Slovensko a Česko sú z hľadiska jadra silný región. Je tu dosť spoločností, ktoré sa môžu podieľať na výstavbe nových blokov. Veľkou devízou PPA Controll je, že máme kvalitný tím, ktorý má čerstvú skúsenosť s výstavbou jadrového bloku. Za posledných 15 – 20 rokov sme realizovali obrovský rozsah prác v oblasti elektrosystémov a merania a regulácie pri výstavbe nového jadrového bloku. Ako firma máme dostatok vlastných špecialistov na kľúčové pozície a vieme mobilizovať ďalšie kapacity podľa potreby. V prípade nášho úspechu a získania zásadnejšieho rozsahu prác pri výstavbe piateho bloku v Dukovanoch by sme sústredili kapacity najmä tam, keďže český trh je nám prirodzene blízky. Na ďalších paralelných projektoch by sme sa sústredili na špeciálne, technicky náročné činnosti a dodávku nízkonapäťových rozvádzačov.

Čo sa týka všeobecne situácie, veľkou výzvou bude Poľsko.

Vzhľadom na skutočnosť, že Poľsko nemá také silné jadrové zázemie v porovnaní s Českom alebo so Slovenskom, myslíme si, že budú musieť vynaložiť veľké úsilie na dotvorenie legislatívnych rámcov, inštitúcií, vzdelávania a vybudovania dodávateľských reťazcov. Je potrebné spomenúť, že realizačné a výrobné kapacity v Európe sú obmedzené, preto z hľadiska kapacít bude dôležité, kto začne s výstavbou nového bloku skôr, či Česi alebo Poliaci. V rámci Európy cítiť vysoký záujem krajín o výstavbu nových blokov, avšak stále je otvorená téma ich financovania, výrobných kapacít, realizačných kapacít a legislatívy.

Projekt výstavby nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach si pod seba zobrala slovenská vláda. Dá sa urýchliť tento proces tak, aby sme predbehli Čechov alebo Poliakov?

Pri výstavbe kritickej infraštruktúry sú určité legislatívne kroky, ktoré nie je možné vynechať a dosť dlho trvajú. Samotný tender na výber generálneho zhotoviteľa je niekoľkoročný proces. Prípravná fáza je takisto dosť dlhá. Takže predbehnúť Čechov alebo Poliakov je podľa mňa veľmi ambiciózne až nereálne.

Stavba jadrových blokov je náročná, čo viackrát potvrdzovali aj Slovenské elektrárne. Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman nazval Mochovce ťažký kameň, ktorý ťaží elektrárne. Dá sa povedať, že Slovenské elektrárne „vycucla“ dostavba Mochoviec?

Na túto otázku by vedeli relevantne odpovedať zástupcovia Slovenských elektrárni. V prípade našej spoločnosti sme počas výstavby viackrát čelili náročným výzvam spojených s prefinancovaním našej časti projektu. Sme radi, že sa nám tieto výzvy podarilo prekonať.

Kým Mochovce 3 neboli spustené, elektrárne siahali po úveroch a aj akcionári museli vložiť do podniku peniaze. Pocítili ste aj vy ako dodávateľ ich finančné problémy?

Samozrejme, tak ako všetci dodávatelia, aj my sme to pociťovali. V Európe sú tri zásadné problémy, s ktorými sa pri budovaní blokov investor stretne. Sú to schvaľovacie procesy vyplývajúce z európskej legislatívy, ktorá je taká prísna, že je až zázrak, keď sa niekomu podarí postaviť jadrovú elektráreň. Druhým sú financie, a napokon odborné ľudské kapacity. Dlho sa poukazovalo na to, že Mochovce sú vo veľkom omeškaní. Ale pozrite sa na projekt Flamanville, ktorý je priamo vo Francúzsku, čiže v srdci jadra. Jeho výstavba sa začala v roku 2007 a dodnes nie je jadrová elektráreň v prevádzke. Fínska jadrová elektráreň Olkiluoto 3 sa stavala tiež asi 18 rokov. Z tohto pohľadu boli Mochovce dostavané v rekordnom čase a v konečnom dôsledku aj za dobré peniaze.

Slovenské elektrárne hovoria, že majú problém s odborníkmi, ktorí im odchádzajú buď do dôchodku, alebo ich, naopak, nevedia lákať do firmy. Je to aj váš problém?

Je to naozaj veľmi náročné. Našťastie, nám sa nestalo, ako väčšine európskych firiem podobného charakteru, že na päť až desať rokov by sme vypadli z jadrového segmentu. Prebiehala modernizácia elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a potom výstavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. Takáto postupnosť vo väčšine krajín nebola, a keď sa to stane, prídete o odborníkov, mladí ľudia prestanú odbor študovať. Stále si myslím, že situácia s ľudskými kapacitami je na Slovensku zlá, ale vo zvyšku Európy je ešte horšia.

Keď sa u nás diskutuje o výstavbe jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, tak ministerka hospodárstva povedala, že dostavba bude bez Ruska. Minister Juraj Blanár hovoril o Kórejčanoch. Akou cestou by sme sa mali uberať a aké máme možnosti?

To je politická otázka, a nie technická.

A z hľadiska technológie, bude pre vás rozdiel, či sa podieľate na stavbe atómovej elektrárne ruského, francúzskeho, kórejského alebo amerického dizajnu?

Má to svoje odlišnosti, ale hlavné princípy sú rovnaké. Konkrétne skúsenosti máme s francúzskou technológiou od spoločnosti Framatome, ktorej riadiaci systém je v Mochovciach, ale vieme sa vyrovnať s každou výzvou.

Pri Mochovciach bola polemika ohľadom kvality káblov. Úrad jadrového dozoru upozornil pred pár rokmi na ich nekvalitnú pokládku. Týkala sa vás táto kauza?

Je potrebné si uvedomiť, že po udalosti, ktorá sa stala vo Fukušime, a následnom rozhodnutí niektorých európskych krajín, jadrový priemysel v Európe šiel do útlmu. To malo za následok, že v Európe bolo málo realizačných a výrobných kapacít v tejto oblasti. Úplne zastal vývoj a výskum. Slovenské elektrárne museli pri realizácii tejto investície spolupracovať s dodávateľmi z mnohých krajín. Myslíme si, že to bol najinternacionálnejší projekt na Slovensku. Na realizácii sa podieľali stovky spoločností, a niektoré z nich nemali dostatočné skúsenosti v jadrovom priemysle. Kabeláž sa v princípe dotýkala 90 percent týchto spoločností. Zladiť ich dodávky káblov s realizačnou dokumentáciou v reálnom čase bolo veľmi náročné. Naša spoločnosť participovala na tejto úlohe a odstraňovaní problému.

Stávajú sa takéto veci aj v iných projektoch v Európe?

Za posledných 20 rokov sa v Európe uviedli do prevádzky približne tri jadrové bloky, a tak je ťažké generalizovať. Mochovce ako také boli projektované v 80. rokoch a predpisy pre spomínanú kabeláž sú dnes už úplne iné, než boli v tom čase. Dnes sa používajú káble s úplne inými parametrami, ktoré sa vtedy ešte nevyrábali. Veľmi zjednodušene, znamená to, že dnešný kábel je približne dvakrát taký hrubý ako v 80. rokoch. Priestory určené pre káble boli preto veľmi stiesnené, čo malo za následok veľmi komplikovanú samotnú pokládku kabeláže.

A v akej fáze sú Mochovce 4, robíte na nich ešte práce?

Dodávame kompletnú elektročasť, v odbornej terminológii sa tomu hovorí „vlastná spotreba elektrárne“. Ide teda o všetky zariadenia, ktoré napájajú technológie, od prívodu elektriny do elektrárne až po vyvedenie výkonu. Kompletne sme ich naprojektovali, vyrobili, otestovali, dodali a namontovali. V oblasti systému kontroly a riadenia sme zasa naprojektovali a dodali väčšinu fyzikálnych meraní a signály z nich sme priviedli k riadiacemu systému. Myslím si, že za ostatných 20 rokov takéto komplexné úkony nerobila žiadna firma na jadrovom bloku. V Mochovciach sa zároveň časom upravovali normy z ruského na európsky štandard.

Boli veľké rozdiely medzi ruským a európskym štandardom?

Je to postavené na iných normách. Snímače a zariadenia sme museli naprojektovať tak, aby spĺňali európske predpisy.

Sú aj Mochovce 4 taký internacionálny projekt ako tretí blok?

Mochovce 4 sú hotové už na 95 percent a dosť veľa prác prebiehalo paralelne s Mochovcami 3. Štvrtý blok je teraz vo fáze skúšok, ktoré preukazujú bezpečnosť a funkčnosť celkov. Tie musia dobre dopadnúť. Je to časovo dosť náročné, ale je to dôležité, aby sa ukázalo, že elektráreň je bezpečná a funkčná. Keď niečo nevyhovuje, tak sa testy opakujú a hľadajú sa príčiny. Po navezení paliva pokračujú ďalšie skúšky a až potom prichádza k fyzikálnemu a energetickému spúšťaniu nového bloku. V konečnom dôsledku musí všetko schváliť Úrad jadrového dozoru.

Prečítať PDF verziu publikovanú v Hospodárskych novinách

Jeden zo zahraničných projektov, na ktorých aktuálne robíte, je britská elektráreň Hinkley Point C. Je to väčšia zákazka ako Mochovce?

Nie. Čo sa týka objemu, je to neporovnateľné. V Mochovciach sme priamo riadili na stavbe zhruba tisíc ľudí a tam sme sa ešte v Británii nedostali. Práca na výstavbe Hinkley Point C je však obrovská príležitosť pre pokračovanie expanzie na zahraničný trh v jadrovej energetike. Spolupráca so spoločnosťou Framatome trvá už dlhé roky, spolupracujeme na dostavbe Mochoviec 3 a 4 od roku 2009, zároveň sme spolu boli v projektoch v Belgicku na jadrovej elektrárni Doel, vo Švédsku na elektrárni Oskarshamm, vo Fínsku na Loviisa. V apríli sme sa vrátili zo Švajčiarska z jadrovej elektrárne Leibstadt.

Koľko vašich ľudí pracuje na projekte Hinkley Point C?

Aktuálne dokončujeme dokumentačnú fázu, na ktorej sa podieľalo 15 až 20 ľudí. Samotná realizácia si vyžiada do 25 ľudí na stavbe, ale bude to na dosť dlhé obdobie. Už niekoľkokrát sme boli priamo tam a na budúci rok máme tiež niekoľko výjazdov. Od roku 2026 už budeme na stavbe pracovať kontinuálne.

Je v zahraničí ťažšie získať tender ako na Slovensku?

Je to náročnejšie, kľúčové je mať pred samotným tendrom odborníkov s jazykovými zdatnosťami a ochotou cestovať. Našťastie, máme ľudí, ktorí majú skúsenosti aj chuť pracovať vonku. Keď sa v zahraničí firma raz uchytí, všetko ide lepšie. Skupina PPA Controll realizovala významné zákazky po celom svete, máme teda skúsenosti s ich manažmentom. Okrem mnohých európskych krajín máme referencie vo Venezuele alebo na Kube.

Ako ste spomenuli, spolupracujete s francúzskou firmou Framatome. Pomohli vám tieto kontakty dostať sa k francúzskemu projektu ITER, ktorý skúma jadrovú fúziu?

Spočiatku sme vnímali experimentálny projekt ITER ako niečo nedosiahnuteľné, a zároveň nás fascinovala predstava, že bude slovenská spoločnosť súčasťou niečoho takého významného a veľkého v rámci svetovej jadrovej energetiky. Náš príbeh sa začal v roku 2016, keď sme sa zúčastnili na prvom ITER SUPPLIER DAY na stavbe v Cadarache. O dva roky neskôr sa nám podarilo podpísať prvý kontrakt. Na projekte participujeme v spoločnom konzorciu s talianskou spoločnosťou Fincantieri, ide o montáž komponentov technológie napájania a zároveň bezpečného zvedenia a zneutralizovania nahromadenej energie vytvorenej jadrovou fúziou v tokamaku. Je to montáž jednosmerných vodou chladených zapuzdrených vodičov, jednotiek rýchleho vybíjania, elektrozariadení a systémov kontroly a riadenia. Okrem toho sme podpísali rámcovú zmluvu na vývoj, výrobu a dodávku špeciálnych nízkonapäťových rozvádzačov, ktoré sú odolné okrem iného aj voči vysokému magnetickému poľu v okolí tokamaku. Museli sme vymyslieť originálny spôsob, ako zamedziť preniknutiu magnetického poľa do skrine rozvádzača, čo sa nám napokon aj podarilo. Rozvádzače majú špeciálny dizajn a problémom bolo vôbec nájsť laboratórium, ktoré by dokázalo vygenerovať také veľké magnetické pole a otestovať funkčnosť zariadení. Napokon sme ho našli vo Francúzsku. Väčšina komponentov, ktoré naša spoločnosť PPA Energo na projekte dodáva a montuje, sú jedinečné svojho druhu a pred začiatkom projektu ITER neexistovali.

Čo je cieľom projektu?

Ide o medzinárodný experimentálny termonukleárny reaktor. ITER poháňa podobný princíp ako slnko či hviezdy. Pri teplote 150 miliónov stupňov Celzia v reaktore narážajú vodíkové jadrá a spájajú sa do ťažších atómov hélia. Pri tomto procese sa uvoľňuje obrovské množstvo energie, a to má potenciál vyriešiť dopyt po nej. Je to opačný princíp ako v klasickej jadrovej elektrárni, teda nejde o štiepenie, ale o fúziu. Inak povedané, je to simulácia reakcie, ktorá prebieha na slnku. Ľudstvo sa vždy posunulo ďalej, keď objavilo nový zdroj energie. Posledný prelom bolo jadro na komerčnej úrovni, no a táto technológia by dokázala využívať aj vyhorené jadrové palivo. ITER má mať výkon 500 megawattov, nikdy však nebude pripojený do siete a navždy ostane vedeckým experimentom pre 35 krajín sveta, ktoré sa na ňom podieľajú.

A vaša zákazka pre výskumné stredisko CERN má podobný význam, alebo je to skôr pre referenciu?

CERN je pre nás významnou príležitosťou uspieť s našimi rozvádzačmi. Museli sme prejsť náročnou kvalifikáciou, kde sa brali do úvahy technické kapacity, referencie až po finančné ukazovatele spoločnosti. Nakoniec sme vyhrali tender na dodávku nízkonapäťových rozvádzačov, ktoré napájajú technológiu chladenia dôležitých systémov samotného urýchľovača.

Na Slovensku sa aktuálne pripravuje projekt baterkárne v Šuranoch. Je tento projekt zaujímavý aj pre vás?

Samozrejme. Spoločnosť PPA Controll má, okrem jadrového segmentu, oveľa širší záber. Napríklad v Maďarsku je už niekoľko závodov na výrobu batérií do elektromobilov a boli sme pri výstavbe každého z nich. Takže Inobat je pre nás určite zaujímavý. Vieme, o čo tam technologicky ide, vieme, čo sa tam očakáva, a máme za sebou niekoľko pozitívnych referencií spoza južnej hranice. Taktiež sme sa podieľali aj na výstavbe baterkárne v Tesla Gigafactory pri Berlíne. Považujeme to za výnimočný úspech a naším cieľom je vypracovať sa odbornou a spoľahlivou prácou z dodávateľa konkrétneho projektu na partnera koncového zákazníka.

Prebehli už kontakty medzi vami a Gotion a Inobat?

Áno, prebehli, nechceme to však konkretizovať.

A v prípade automobilky Volvo pri Košiciach?

Sme aktívni v tendri a sledujeme to už dlhé mesiace. Historicky sme boli pri výstavbe takmer každej automobilky na okolí – PSA v Trnave, Volkswagen v Bratislave, Kia pri Žiline, Jaguar v Nitre, Teslu v Nemecku sme už spomínali, a podieľali sme sa aj na výstavbe fabriky Hyundai v českých Nošoviciach. Veríme teda, že sa portfólio PPA Controll podarí rozšíriť aj o Volvo.